Titre du livre : Introduction à l’histoire de Cayenne, Contes, fables et chansons en créole d’Alfred de Saint-Quentin. Etude sur la grammaire créole d’auguste de Saint-Quentin. Source : Bibliothèque nationale de France. Version créole.
LEKO
KONT
Tout moun konèt mouché Jibi
Li sot, li potron, li piti ;
So vant kou gro-vant lasou sab,
So dé wey fon pasé trou krab,
So do ron kou do kabasou …
É li vanté pasé mizou !
Lo dimanch li mété so bot,
So chapo noué, so rédingot,
Li krè tout fam ka-gadé li,
É li ka-fè so ben-joli.
Magré tout Jibi pa michan ;
Ké zami li ka-sou détan,
San yé pa jen wé le briga ;
Pitèt li tro kapon pou sa.
Oun jou mouché Jibi lévé :
« Ten, diti, fodrèt mo-marié.
Atô mo pa gagnen lapèn ;
Jou di dimanch kou la simèn
Mo ka-doumandé mo manman,
Sa li ka-nori mo tout tan ;
Mé vié kou li-vié l’a mouri :
Ki moun t’a bay-mo lamori ?
Pou fam’ sa pa sa ki manké;
M’a pran oun ki guen soumaké,
E m’a fè-li travay ta-rot !
Kan m’a bat-li sa wa so fot.
Si mo pran fam’, sa pou swen mo,
Bouyi kanari, kri dilo,
Lavé mo linj, fè tout travay,
Sankwè m’a palé-li ké way.
Wi, mé sa kaz fodrèt gagné.
Frè Jan ka-travay là chanquié,
M’a prêté so bwa bon-moso.
Anou ! fo monté laro. »
Là mo Jibi pran so amak,
Moso lamori, moso kouak
Ké dé chimiz là so pagra,
Pou sasé pasaj là dégra.
Toujis oun bàk té ka-monté
Jouk proch prémiè so Laconté.
Jibi rélé : « Frè-yé, kouraj !
« Ès zot-oulé bay-mo pasaj ? »
Papa Piè, ki té-sa patron,
8avé kouman Jibi potron.
« Jibi, diti, vrè-vrè sa to?
Jodi-là to pa pè dilo?
Bàké ! bàké ! mo chè kompè !
N’a méné to jouk proch to frè. »
La nwit vint ; yé fè maré.
Proch koté bâk-la té mouyé
Péché té-mété yé palan.
Jibi wè-sa, li vini blan.
« Pâ Piè, diti, gadé dilo :
Mé dé bèt ka montré yé do. »
Pâ Piè répond : « Sa tonakri,
Oun kichoz fo pa moun ari,
Pas, to wè, lô li quienbé ou
Li’pa long pou tordé ou kôu. »
Jibi té-oudrèt sa makak,
Pou volé jouk laro mâ bâk.
Kou la soukou li ka-guété,
Li wè gro bi-bwa ka-floté.
« Papa Riè., diti, mo manman !
Sa kisa-sa ? — Sa oun kayman.
Répond Piè, panga to lamen !
Sankwè to paka wè dimen. »
La mè bas, roch montré so do.
Pâ Piè di sa manman-dilo.
Jibi répond : « Kawka, pâ Piè ;
Ou ka-di sa pou fè moun pè.
Mo bién savé tout jwé sa jwé,
Mé bwa là zòrè sa pa jwé. »
Tout la nwit Jibi pà dromi,
E lo jou té-proch pou vini
Band senj-rouj koumansé chanté.
Jibi dit : « Kompè Piè, kouté ! »
Piè répond li : « Sa-pa arien;
Lè tig ka chanté yé pa fen. »
Mo Jibi té-oudrèt mouri,
Pandan tout moun bâk ka-ari.
Poutan yé fè jouk yé rivé.
Jan wè Jibi, li pran sonjé ;
« Mo manman, mo frè jouk isi !
Sa pa pou arien li vini ;
Mo pè-li ! Sa pa prémiè fwè
Mo frè Jibi ka fè mo wè.
L’a méné mo là dilo fon,
Si mo pa fè zafè bonbon. »
Lô yé ben kosé di manman,
Kouzen, zami, lapli, botan,
Jibi di : « Frè, mo ka-marié !
Si mo vini jouk la chanquié,
Sêk pou fè kaz mo sonjé-to ;
Fo mo gagnen bwa bon moso.
Lô m’a marié mo wa péyé,
Atò mo pa guen soumaké.
Dabò, fo-pa to di-mo non :
La papié m’a signé mo non. »
Konpè Jan fè oun lagrimas!
Li prété Jibi jouk li las.
« Frè, diti, mo blijé palé
Oun kichoz péson’ pa savé :
La chanquié mo pa mo ounso,
Mo guen moun ka-travay ké mo,
E moun-là sa maskilili.
Titalô n’a palé ké-li,
Sa tout la nouit li ka-travay.
Si mo té-ka pran bwa pou bay,
Là mém li té wa-lésé mo
E pitèt l’a-kasé mo zo.
To wa kouté-li ka-palé,
T’a fè semblé to ka-soupé.
Pran moso manjé là mo kwi.
Si li di wi, mo wa-di wi. »
Yé vansé là danbwa moso,
Jouk koté Jan konèt léko.
Atô li rélé : « Es ou-là? »
Léko danbwa répond : « Là ! là! »»
« – Ou wè moun ki-là ké mo kwi?»
Léko danbwa répond : « Wi ! wi ! »
« – Es fo nou vandé-li nou bwa ? »
Léko danbwa répond : « Ah ! wah ! »
« – Li di li wa-signé so non? >*
Léko danbwa répond : « Non ! non ! »
« – Bay-li pou li tourné Kayan’. »
Léko danbwa répond : « Yan’ ! yan’! »
Jan di dousman : « To tandé-li ?
Fo pa jwé ké maskilili :
Si la nwit la li kontré-to,
Li fouti koupé tout to do.
Pou tan, to ki brav, rété, frè;
Jouk dimen li paka kolè. »
Mo pov Jibi té pran tranblé.
« Frè Jan, diti, anou alé :
To danbwa yé-la yé pa bon,
Li guen débèt di tout fason,
Manman-dilo, tig, tonakri,
KéKaymanykémaskilili.
Non-wom l mo pimignò lavil,
Koté moun ka-dromi trankil. »
E la mêm mo Jibi bâké,
San bwa, san fam’, san soumaké,
Atô, pou konprand mo dolo,
Nou bien pouvé lesé léko.
Là moun vanté si li kapon,
Ya fè li wè de tout fason.
