NÈG, INGUIEN KÈ BLANG

Titre du livre : Introduction à l’histoire de Cayenne, Contes, fables et chansons en créole d’Alfred de Saint-Quentin. Etude sur la grammaire créole d’auguste de Saint-Quentin. Source : Bibliothèque nationale de France. Version créole.

NÈG, INGUIEN KÈ BLANG

KONT

 

Lontan, lonan tout moun té nwè,

San pa oun blang lasou la tè.

 

Tan-là sa pa té kou jodi ;

Souvan Bonguié koutmé vini

Pou palé ké sa moun ki bon ;

Yé pa pé li okin’ fason ;

Tout sa moun li téka-palé

Li té-guen kichoz pou bay-yé.

 

Trwa frè, oun jou di bon tan-là,

Téka-kozé di yé papa

Ki soti mouri; yé manman,

So-pa, mouri dipi lontan.

 

Ala Bonguié vini pasé ;

E lô li tou proch, li di-yé :

« Mo wè zot chagrin, mo pitit,

Pas mo pran zot papa si vit;

Pa kasé kiô ! li ben laro

Ké tout bon moun, tout ôbo mo.

Lò moun tan kou-li ka mouri,

Mo toujou ka souen so fami;

Mo ranjé pou zot oun dilo

Ki pouvé blanchi zot lapo.

Si zot oulé lavé landan,

Fè vit, pou zot kô vini blan,

Pas dilo-là, li ka koulé,

Tout wa-fini si zot mizé.

Sa zot zafè ! »

 

Là, li pati.

Moun yé-la rété tou sézi,

Zouk pi gran-là di : « Mo manman !

Es zot jamen wè moun ki blan ?

Sèk, chanjé lapo, li bokou !

Mo krè yé ka foutan di non!

Mo-pâ, mo pa kontan tou sa !

Mo wa-rété kou mo fika. »

 

Déjèm-la répond so gran frè :

Mo-mêm wési mo magné pè;

Poutan si Bonguié di li bon,

Li divèt gagnen so rézon.

Fodrèt té-wè! »

 

Pi jòn-la di :

« Lapo ki blan divèt joli!

Mo wa-fè sa Bonguié di mo :

Mo ké lavé la so dilo. »

 

Li pran kouri jouk li rivé

Koté dilo-là ka-koulé.

Bon moso té rété enkô ;

Li guen tan lavé tout so kô,

Dipi so tèt jouk la so pié,

E li ben tranpé so chivé.

 

Afôs li bel lo li soti,

Yé pa jen wè moun si joli :

Tout so kò blan, so dé wey blé,

So visaj ròz ; pou so chivé.

Yé sanblé lò, so bab wési;

So lèv rouj, so bouch tou piti.

 

Lo li gadé kouman li bel,

Li volé sanblé li guen zèl ;

Li kontré ké so déjèm frè

Ka-vini dousman pou li wè;

Li gadé blang ; so kiô kasé ;

« Ay ! diti, mo-mêm k’é-lavé ! »

 

Li pran kouri là trou dilo,

Mé li trouvé lavaz ounso.

Kou li froté so kô ben-ben,

Li tout rouj, li torné Inguien.

 

Lô yé gran frè wè-yé vini,

Li pran kouri li-mêm wési ;

Au fon trou ounso té mouyé :

Landan lamen ké enba pié

Yé ounso pran moso dilo.

Li blijé gadé so lapo.

Li là, tou sot! Kouman pou fè ?

Li torné la kaz ké kòlè.

 

So landimen Bonguié vini;

É, dipi mo pov nèg wè-li,

A dé krié li pran krié !

« Ay ! diti, gadé-mo, Bonguié !

Gadé kou mo nwè ! mo ounso !

Tampri, bay-mo moso dilo ! »

 

Bonguié répond-li : « Mo pitit,

To té divèt krè mo tousouit ;

Mo pa ka-bay kichoz dé fwè.

Dabô to noué, t’a rété nwè.

Mé mo guin kichoz pou bay-zot,

Trwa bon kichoz, si zot pa sot.

Gadé ! mé lò, lib ké lespri;

Sa tout là m’a bay-zot jodi.

Chwézi prémiè, to ki pi gran ;

Sonjé bonbon sa pou to pran !

Kou zot wa-fè, mo-mêm wa-fè.

Mo ka-alé ; sa zot zafè. »

 

Nèg rélé tousouit : « M’a pran lò !

Si mo guen lò, m’a toujou lib;

Moun qui rich pa jamen katib.

Pou lespri, mo pa sansousié. »

 

Inguien dit : « Sa libmo oulé!

Ki séti lò si mo pa lib ?

Ki séti lespri pou katib ? »

 

Ala blang rété ké lespri,

Sa dé ari yé ari-li !

Mé zot sé kisa ki rivé ?

Ké lespri yè téka mouké,

Li pa long pou vini pi fò;

Li pa lésé nèg oun grèn lò,

Inguien kou nég sa so katib,

Li ounso rich, li ounso lib !

Laisser un commentaire

Fermer le menu