Titre du livre : Introduction à l’histoire de Cayenne, Contes, fables et chansons en créole d’Alfred de Saint-Quentin. Etude sur la grammaire créole d’auguste de Saint-Quentin. Source : Bibliothèque nationale de France. Version créole.
NÈG, INGUIEN KÈ BLANG
KONT
Lontan, lonan tout moun té nwè,
San pa oun blang lasou la tè.
Tan-là sa pa té kou jodi ;
Souvan Bonguié koutmé vini
Pou palé ké sa moun ki bon ;
Yé pa pé li okin’ fason ;
Tout sa moun li téka-palé
Li té-guen kichoz pou bay-yé.
Trwa frè, oun jou di bon tan-là,
Téka-kozé di yé papa
Ki soti mouri; yé manman,
So-pa, mouri dipi lontan.
Ala Bonguié vini pasé ;
E lô li tou proch, li di-yé :
« Mo wè zot chagrin, mo pitit,
Pas mo pran zot papa si vit;
Pa kasé kiô ! li ben laro
Ké tout bon moun, tout ôbo mo.
Lò moun tan kou-li ka mouri,
Mo toujou ka souen so fami;
Mo ranjé pou zot oun dilo
Ki pouvé blanchi zot lapo.
Si zot oulé lavé landan,
Fè vit, pou zot kô vini blan,
Pas dilo-là, li ka koulé,
Tout wa-fini si zot mizé.
Sa zot zafè ! »
Là, li pati.
Moun yé-la rété tou sézi,
Zouk pi gran-là di : « Mo manman !
Es zot jamen wè moun ki blan ?
Sèk, chanjé lapo, li bokou !
Mo krè yé ka foutan di non!
Mo-pâ, mo pa kontan tou sa !
Mo wa-rété kou mo fika. »
Déjèm-la répond so gran frè :
Mo-mêm wési mo magné pè;
Poutan si Bonguié di li bon,
Li divèt gagnen so rézon.
Fodrèt té-wè! »
Pi jòn-la di :
« Lapo ki blan divèt joli!
Mo wa-fè sa Bonguié di mo :
Mo ké lavé la so dilo. »
Li pran kouri jouk li rivé
Koté dilo-là ka-koulé.
Bon moso té rété enkô ;
Li guen tan lavé tout so kô,
Dipi so tèt jouk la so pié,
E li ben tranpé so chivé.
Afôs li bel lo li soti,
Yé pa jen wè moun si joli :
Tout so kò blan, so dé wey blé,
So visaj ròz ; pou so chivé.
Yé sanblé lò, so bab wési;
So lèv rouj, so bouch tou piti.
Lo li gadé kouman li bel,
Li volé sanblé li guen zèl ;
Li kontré ké so déjèm frè
Ka-vini dousman pou li wè;
Li gadé blang ; so kiô kasé ;
« Ay ! diti, mo-mêm k’é-lavé ! »
Li pran kouri là trou dilo,
Mé li trouvé lavaz ounso.
Kou li froté so kô ben-ben,
Li tout rouj, li torné Inguien.
Lô yé gran frè wè-yé vini,
Li pran kouri li-mêm wési ;
Au fon trou ounso té mouyé :
Landan lamen ké enba pié
Yé ounso pran moso dilo.
Li blijé gadé so lapo.
Li là, tou sot! Kouman pou fè ?
Li torné la kaz ké kòlè.
So landimen Bonguié vini;
É, dipi mo pov nèg wè-li,
A dé krié li pran krié !
« Ay ! diti, gadé-mo, Bonguié !
Gadé kou mo nwè ! mo ounso !
Tampri, bay-mo moso dilo ! »
Bonguié répond-li : « Mo pitit,
To té divèt krè mo tousouit ;
Mo pa ka-bay kichoz dé fwè.
Dabô to noué, t’a rété nwè.
Mé mo guin kichoz pou bay-zot,
Trwa bon kichoz, si zot pa sot.
Gadé ! mé lò, lib ké lespri;
Sa tout là m’a bay-zot jodi.
Chwézi prémiè, to ki pi gran ;
Sonjé bonbon sa pou to pran !
Kou zot wa-fè, mo-mêm wa-fè.
Mo ka-alé ; sa zot zafè. »
Nèg rélé tousouit : « M’a pran lò !
Si mo guen lò, m’a toujou lib;
Moun qui rich pa jamen katib.
Pou lespri, mo pa sansousié. »
Inguien dit : « Sa libmo oulé!
Ki séti lò si mo pa lib ?
Ki séti lespri pou katib ? »
Ala blang rété ké lespri,
Sa dé ari yé ari-li !
Mé zot sé kisa ki rivé ?
Ké lespri yè téka mouké,
Li pa long pou vini pi fò;
Li pa lésé nèg oun grèn lò,
Inguien kou nég sa so katib,
Li ounso rich, li ounso lib !
